Pozdravujem ctenú lexforácku ekipu, síce v letnom móde, ale predsa – niektoré otázky nenechajú myseľ uvažujúceho človeka homo sapiens sapiens judr. chladným – ani v tomto teplom období.

O tom, že na Slovensku čakáme na súdne „upravenie a isté ohraničenie“ všeobecnej a formalistickoprávnej aplikácie ustanovenia § 415 OZ – a teda občianskoprávnej zodpovednosti na skutkové situácie v športe – sa toho napísalo už relatívne dosť, to vrátane tohto fóra (http://www.lexforum.sk/541) – toho času predovšetkým v súvislosti s prebiehajúcim legislatívnym procesom prípravy a neskoršieho prijímania „nového“ zákona o športe (ktorý je ako z.č. 440/2015 Z.z. účinný od 1.1.2016). Do NZOŠ sa osobitná úprava občianskoprávnej zodpovednosti v športe nedostala, nepodarilo sa ani priamo novelizovať OZ, a preto bezbrehá a absurdná aplikácia ustanovenia § 415 OZ na vzťahy v športe (zodpovednosť za škodu) čaká – verím že – na svoju labutiu pieseň bohužiaľ dodnes, nádejne hľadiac na súdy ako orgány, ktoré vnesú do tejto oblasti aspoň kúsok svetla.

O tom, že v podmienkach Českej republiky tento problém „strohej neaplikovateľnosti ustanovenia § 415 OZ“ (časy pred NOZ) na šport už dávno pochopili (ako obvykle prvenstvo smeruje na severozápad a nie našej rodnej hrude….) a aj tak prostredníctvom NSČR urobili (Najvyšší súd Českej republiky, sp. zn. 25 Cdo 493/2015) pričom tento judikát prešiel aj akýmsi „testom ústavnosti“ (Uznesenie Ústavného súdu Českej republiky, sp. zn. III ÚS 2357/2015) sme upozorňovali už v roku 2016 na pôde konferencie Šport a právo v rámci tematicky iného vystúpenia (Jaroslav Čollák, Riešenie sporov v športe a limity združovacieho práva – dostupné online https://www.youtube.com/watch?v=0eRpzxroj74).

Skutočné strohá, no o to významnejšia myšlienka predmetného judikátu NSČR: „k tomu, aby porušení pravidel sportovní hry vedoucí ke škodě na zdraví mohlo být považováno za porušení prevenční povinnosti ve smyslu § 415 obč. zák. 1964, musí mít určitou vyšší intenzitu, tedy musí / číst více /