Nie je mojim zvykom – a nikomu to vo všeobecnosti neodporúčam – púšťať sa do verejnej diskusie k právnemu problému, ktorý riešim ako účastník v živom súdnom spore. Súvisiace riziká sú asi každému zrejmé. Tento krát však spravím výnimku a takpovediac položím hlavu na klát. Daný právny problém je podľa môjho názoru natoľko zaujímavý, že čakať s publikovaním do právoplatného skončenia sporu, by mohlo byť zo strany čitateľov Lexfora vnímané ako moja sebeckosť. A to bez náznaku irónie vo vzťahu k plynulosti súdneho konania.

The story

V novembri 2011 som proti dvom konateľom istej spoločnosti s ručením obmedzeným (nazvime ju A, s.r.o.) podal žalobu, ktorej hmotnoprávny základ je koncentrovaný do prvej vety § 135a ods. 5 ObZ: „Nároky spoločnosti na náhradu škody voči konateľom môže uplatniť vo svojom mene a na vlastný účet veriteľ spoločnosti, ak nemôže uspokojiť svoju pohľadávku z majetku spoločnosti.“ V čase podania žaloby som mal judikovanú pohľadávku voči A, s.r.o., ktorá bola neúspešne vymáhaná v exekúcií. Teda bol som – a aj naďalej som – v pozícii veriteľa A, s.r.o. Mal som k dispozícií dôveryhodné informácie a dôkazy, že konatelia spôsobili A, s.r.o. škodu tým, že v istej konkrétnej záležitosti nekonali s odbornou starostlivosťou, uprednostnili vlastné záujmy pred záujmami spoločnosti v zmysle § 135a ods. 1 a 2 ObZ a navyše jeden z nich porušil aj zákaz konkurencie podľa § 136 v spojení s § 65 ObZ. Pri podávaní žaloby som si bol vedomý toho, že podobných sporov je na slovenských súdoch prejednávaných pomenej a že ja sám tak vstupujem na neznámu pôdu.

V októbri 2012 – takmer rok po podaní žaloby – bol na A, s.r.o. vyhlásený konkurz. Prihlásil som si svoju pohľadávku voči A, s.r.o. a správcu som osobne informoval, že vediem súdny spor s konateľmi A, s.r.o. podľa / číst více /